Akcia s názvom : „Bude to super!“ sa naplnila do poslednej bodky
V dňoch 1.11. až 7.11.2022 sme sa zúčastnili 13th International Pierre de Coubertin Youth Forum v nemeckom Mníchove. Po dlhej takmer 9 hodinovej ceste autobusom sme sa z autobusovej stanice v Mníchove vlakom presunuli do 13 kilometrov vzdialeného Pullachu. Ubytovali sme sa v zámočku Burg Schwaneck a pripojili sme sa k delegáciám ostatných 18 krajín na neoficiálnom uvítaní a spoločenských zoznamovacích hrách.
Ďalší deň, stredu 2.11., začala Dr. Ines Nikolaus prednáškou o živote, diele a víziách Pierra de Coubertina, následne sme pokračovali poznávaním priľahlého mestečka Pullach a zoznamovaním sa s ostatnými účastníkmi pri stolnom futbale. Po obede sa konal slávnostný otvárací ceremoniál.
Vo štvrtok ráno sme v šiestich skupinách diskutovali na tému: Ako nás šport spája? Potom sme absolvovali priateľský závod Cross-country. Poobede sa každý zapojil do jedného z umeleckých workshopov (tanečného, hudobného alebo výtvarného). Následne sme si napísali vedomostný test, týkajúci sa života a diela Pierra de Coubertina a histórie olympijských hier. Večer sa konalo úchvatné Mini Expo.
V piatok sme sa zobudili do daždivého rána. Po raňajkách sme absolvovali ďalšie športové súťaže (steeplechase, hod kameňom, skok do diaľky s kilovými činkami v rukách a boccia) vo výdatnom studenom novembrovom daždi. Poobednajší program tvorilo ďalšie kolo umeleckých workshopov a diskusií, tentokrát na tému udržateľnosti športu a Olympijských hier. Večer sme zavŕšili veľmi úspešnou prezentáciou tradičných národných tancov a diskotékou.
V sobotu sme si vyskúšali paraolympijské disciplíny a naposledy sa zúčastnili umeleckých workshopov. Po večeri sa konal záverečný ceremoniál, v rámci ktorého sme prezentovali výsledky nášho snaženia na workshopoch a názory ku ktorým sme spoločne dospeli počas diskusií. Všetci, ktorí sme splnili kritéria, sme boli ocenení diplomom a medailou.
Nedeľné ráno nás konečne privítalo slnečnými lúčmi. Po skorých raňajkách sme sa rozlúčili so zámočkom a nasadli do autobusov. V mníchovskom olympijskom parku sme navštívili Olympiatrum – olympijskú vyhliadkovú vežu, olympijskú plaváreň a štadión (neodolali sme a odbehli sme si na ňom kolečko), pamätník obetiam atentátu na izraelských atlétov počas olympiády v lete 1972. Potom sme spoznávali zákutia a špecifickú atmosféru starého mesta Mníchova, sprevádzaní mníchovskými študentmi. Večer sme sa ubytovali v mládežníckom hostely v Possenhofene. Po večeri nasledovala Farewell party a debaty len tak o živote až do skorého rána, kedy sme sa rozlúčili s časťou našich kamarátov, ktorí odchádzali nadránom, aby stihli lety domov.
Pondelkové ráno bolo síce slnečné ale pre mnohých z nás mokré a rozmazané kvôli slzám. Lúčenie nemalo konca kraja a nebolo vôbec jednoduché. Lúčili sme sa s úžasnými, šikovnými ľuďmi, ktorí nám prirástli k srdcu, a s ktorými sme prežili nádherný týždeň, plný radosti, zábavy, pokoja, mieru, bez starostí, bez zhonu, bez stresu či nevraživosti. Okrem stolného futbalu, rakúskych čapášov schuhplattler a CIPC Youth Forum song nás spojili rovnaké názory, ideály, záľuby a zmysel pre humor. Nikomu z nás sa nechcelo vrátiť sa do víru každodenných povinností, úloh, skúšok, k súpereniu o miesto na výslní, k požiadavkám a očakávaniam, ktoré na nás kladie naše okolie.
Zažiť atmosféru tohto medzinárodného fóra, ktoré do nás hlboko zasialo svoje motto – „Olympizmus povzbudzuje mládež, aby sa usilovala o medzinárodné priateľstvá a mier“, by som priala každému jednému študentovi i zamestnancovi našej i akejkoľvek inej školy. Možno by sme si omnoho intenzívnejšie začali uvedomovať skutočné hodnoty života a naša spoločnosť by sa tak mohla zmeniť k lepšiemu.
Týmto chceme poďakovať vedeniu školy ako aj pani profesorke Corticelli a pánovi profesorovi Paradimu, ktorí nám nielen umožnili sa zúčastniť sa tejto úžasnej akcie, ale nám boli nápomocní aj pri príprave i v priebehu samotného fóra. Ďakujeme.
Adela Bundová (oktáva), Lucia Šándorová (III.C), Martin Halama (II.B) a Lukáš Hýrošš (sexta)
